Imunologické stanovenie špecifických protilátok proti metabolickým produktom streptokokov poskytujú dôležité informácie o predošlých streptokokových infekciách. β- hemolytické streptokoky skupiny A produkujú rôzne toxíny, ktoré môžu pôsobiť ako antigény. Jedným z príkladov je protilátka proti streptolyzínu O, enzýmu, ktorý produkuje Lancefieldska skupina A β-hemolytických streptokokov. Postihnutý organizmus produkuje špecifické protilátky proti streptolyzínu O. Stanovenie antistreptolyzínu O sa vykonáva pri infekciách streptokokmi skupiny A, C a G ako sú reumatická horúčka (hlavné symptómy: karditída, polyartritída, chorea minor, podkožné uzliny, erythema annulare) a poststreptokoková akútna glomerulonefritída. Koncentrácia ASL(O) v sére pacienta umožňuje stanoviť mieru infekcie β-hemolytickými streptokokmi. Nutné je posúdenie dynamiky protilátkovej odpovede, najlepšie z dvoch vzoriek séra odobraných na počiatku ochorenia a po 4 týždňoch po prvom odbere. Čím vyššia je protilátková odpoveď a dlhšie pretrváva zvýšená hladina ASLO, tým pravdepodobnejšia je komplikácia akútneho streptokokového ochorenia. Hladina protilátok stúpa koncom 1. týždňa a maximum dosahuje 2. - 5. týždeň. K poklesu dochádza po 2 - 3 mesiacoch. Pri reumatickej horúčke a akútnej glomerulonefritíde pretrvávajú zvýšené hladiny dlhšie. Pri kožných infekciách býva titer protilátok nízky a vzostup protilátok často nebýva preukázateľný.
